O Jordánsku v kocke
Jordánske kráľovstvo si zatiaľ za smer dovolenky nevyberá také množstvo oddychujúcich ako neďaleký Egypt. Jordánci na Európanov ešte stále pozerajú so záujmom a ďakujú Alahovi, že prichádzajú. Lákadlom sú tri jordánske zázraky, Mŕtve more, Petra – mesto vytesané pred tisíckami rokov do ružových, červených a tyrkysových skál, a skalnatá púšť Wadi Rum s červeným pieskom. Jordánsko nie je bohaté, nemá ropu ako jeho susedia. Dnešné letovisko Aqaba bola pôvodne rybárskou osadou. Len vďaka cestovnému ruchu sa zmenila na mesto s bezcolnou zónou, kde z dovolenkárov žijú celý rok. Svoje letné sídlo tu má aj kráľ Abdalláh II.. Jordánsko, ktoré má za susedov Izrael, Sýriu a Saudskú Arábiu, bolo až do roku 1948 kolóniou Veľkej Británie.
Krajinu pozdvihol až v poradí jej druhý kráľ – Husajn. Vystaval cesty, diaľnice, železnicu, zriadil fungujúce školstvo a zdravotníctvo. Jordánske deti sa povinne od prvej triedy učia okrem arabčiny aj angličtinu, rovnako vnikajú do tajov počítačov. Vidieť to na nich, stretnete ich počas prázdnin ako zručných obchodníkov na všetkých turistických atrakciách. Kráľ Husajn síce podľahol leukémii už pred šiestimi rokmi, ale jeho podobizne ešte stále visia vedľa fotografií mladého kráľa, kade-tade. Jordánci ho milovali, lebo bol srdcom tradičný a staromódny Arab. Trochu inú pozíciu má jeho syn, ktorý už bol vychovaný v anglických a amerických školách. Zlé jazyky hovoria, že jeho angličtina je lepšia ako rodná arabčina.
Aj keď pravidlá arabského života sa už v mnohom obrúsili, neplatí to, čo sa týka žien. Väčšina žien stále chodí v dlhých šatách, ktoré zahaľujú okrem tváre všetko, ba dosť je aj takých, čo majú zahalenú aj tvár a na rukách rukavičky. Oči skrývajú za slnečnými okuliarmi. Mnohoženstvo sa tu síce nepestuje tak ako kedysi, je to totiž pre muža finančne náročné, ale stále sa zachováva.
Jordánci sú oproti Egypťanom voči turistom ústretovejší, v obchodoch ani na trhoch neobťažujú, nenútia ku kúpe. Niekde sa dá zjednávať, existujú však aj obchody s pevnými cenami. Mestá ožívajú až vo večerných hodinách: denné horúčavy sa napríklad v júli pohybovali nad štyridsať stupňov. Ani v Jordánsku však nečakajte, že by sa domorodci išli pretrhnúť od roboty. Ak budete mať v hotelovej izbe niečo pokazené, určite to bude v rovnakom stave aj pri Vašom odchode. Jordánci sa nestresujú a nikam sa nezvyknú ponáhľať.
Magická púšť Wadi Rum
Púšť Wadi Rum je jedinečným miestom v Jordánsku, ktoré je známe svojimi krásnymi púštnymi panorámami a pamiatkami z čias starovekej civilizácie. Táto púšť sa nachádza na juhu krajiny a jej rozloha presahuje 720 km². Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je domovom mnohých divokých zvierat, ako sú napríklad vlci, kozy a kone. Ba môžete tu tiež vidieť rôzne druhy rastlín, ako sú púštne kríky a stromy. Púšť je tiež domovom mnohých púštnych kmeňov – beduínov, ktoré žijú v tradičných púštnych táboroch. Wadi Rum skrýva množstvo historických pamiatok, ako sú napríklad staroveké pevnosti a petroglyfy.
Môžete tu tiež navštíviť miestnu mešitu alebo prejsť sa po púšti v sprievode miestnych sprievodcov. Existuje mnoho spôsobov, ako zažiť dobrodružstvo v púšti Wadi Rum. Čo tak sa prejsť po dunách na ťavách, vyskúšať si jazdu na koni alebo si vziať na prenájom štvorkolku alebo objavovať púšť sami? Odporúčame navštíviť jednu z miestnych rezervácií a vidieť miestne zvieratá. Do púšte Wadi Rum sa dostanete džípmi. Asi dvojhodinová cesta púšťou Vás vyjde na 14 dinárov. Nezabudnuteľná je skalnatá scenéria púšte s jemným červeným pieskom. Ten sa na konci stáva suvenírom, ktorým sa plnia fľaše. Samozrejme, s mierou.
Petra zarába najviac
Najznámejšiu jordánsku pamiatku v Petre preslávil predovšetkým film Indiána Jones, kde Indy vchádza jej bránou na ceste za svätým grálom. Táto budova v Petre sa volá Pokladnica, ale nemá žiaden súvis s peniazmi. Návštevníkov fascinuje hlavne jej ružová fasáda. Pamiatka je zároveň aj najdrahšia v celej archeologickej lokalite, vstup na jeden deň Vás vyjde asi na 21 dinárov. Ak by ste si chceli toto mesto vytesané pred tisícročiami do ružových, červených a tyrkysových skál naozaj vychutnať, potrebovali by ste na prehliadku najmenej dva dni.
Mesto vraj malo kedysi 40-tisíc obyvateľov a do skál boli vytesané chrámy, kolonády, hrobky a amfiteáter pre osemtisíc ľudí. Farebné skaly sú miestami vysoké aj vyše dvadsať metrov. Pomedzi ne je vybudovaný úzky kanál, ktorý pôvodne slúžil ako zavlažovacie zariadenie. Počas letných prázdnin je Petra plná jordánskych detí. Na každom kroku predávajú pohľadnice, náramky, prívesky, korále.
V Mŕtvom mori sa neplavec neutopí
Hovorí sa, že každý turista si od Mŕtveho mora, najnižšie položeného miesta na svete, odnáša rovnaký záber na filme či fotografii. Ležiac na chrbte číta noviny. Aby to bolo efektnejšie, noviny musia byť jordánske. Vďaka štvornásobne vyššej koncentrácii soli si polohu na chrbte môžu vyskúšať aj neplavci, hustota vody je zárukou, že sa neutopia. Ale zároveň sa ani neosviežia, voda teplotou pripomína čaj, vzduch na pevnine sa blíži k štyridsiatke. Zato plavci majú po chlebe, tu si totiž určite nezaplávajú. Srdciari tu občas mávajú problémy, štyristo metrov pod úrovňou mora sa prejaví bolesťami hlavy, útlmom.
Hlboko veriaci Arabi Mŕtve more s bielymi skalami od soli a liečivým bahnom nenavštevujú. Veria, že na jeho dne je pochovaná Sodoma a Gomora, a preto je prekliate. Modernejší Jordánci sa však okúpať a ponatierať bahnom prichádzajú. Ale kým muži a množstvo detí sú vo vode, ich mamy a manželky čakajú väčšinou zahalené od hlavy po päty na pláži pod slnečníkom. Vyzlečenú Arabku neuvidíte, ak sa už idú okúpať, tak v tom, čo majú na sebe.
Mŕtvemu moru ešte prednedávnom hrozila postupná smrť. Vysychá a zmenšuje sa. Ročne jeho hladina klesá o cca. 80 centimetrov. Len za posledných tridsať rokov klesla jeho hladina o dvadsaťpäť metrov. Rieka Jordán je to jediné, čo sa doň vlieva, lenže Jordánsko, Palestína a Izrael odčerpávajú z tohto jediného prítoku priveľa vody na poľnohospodárske účely. V máji 2005 podpísali ministri spomínaných troch krajín dohodu o razení cesty pre konštrukciu kanála, ktorý spojí Červené more a Mŕtve more. Trojmiliardové náklady bude čiastočne financovať Svetová banka. Mŕtve more s jeho liečivými minerálmi teda nezomrie.
Pompeje východu a hlavne mesto Ammán
Pompeje východu, takú prezývku dostalo niekdajšie antické mesto Jerash, ktoré Jordánci s pomocou francúzskych odborníkov odkrývajú. Zatiaľ odhalili asi štyridsať percent. Najväčšou raritou Jerashu sú tzv. Šepkajúce stĺpy ktoré sa hýbu.
Hlavne mesto Ammán má asi dva milióny obyvateľov. Je postavené na viacerých pahorkoch v posledných rokoch si tu svoje letné rezidencie stavajú bohatí obchodníci z Ameriky. Popri luxusných sídlach a hoteloch tu nájdete aj celé štvrte chudobných. V Ammáne nefunguje klasická mestská doprava, zato je tu množstvo taxíkov. Historickou dominantou je rímsky amfiteáter pre 6000 divákov, v ktorom sa ešte aj dnes hrá divadlo. Veľmi zaujímave a na pamiatky bohaté je aj okolie Ammánu.